reklama

Červotoč vo weboch, pavúky v sieti (O internetových psychopatoch a manipulátoroch)

Hneď na úvod chcem povedať, že tento článok nie je o žiadnom konkrétnom človeku, skôr o fenoméne, s ktorým som sa počas svojho pôsobenia na blogoch a sociálnych sieťach stretla. Prvý krát som ho zaznamenala cca v roku 2007...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

keď som ako blogerka – novicka zavesila na blog.sk svoj prvý článok.So záujmom som sledovala ohnivé a rozkošatené diskusie, ktoré v tom čase riešili príspevok s názvom Pavúky na sieti (dovolila som si ho po 13 rokoch použiť, lebo dosť vystihuje podstatu problému).

Jedna z blogeriek tam opisovala stav, ktorý tak veľmi zaujal diskutujúcich, že sa riešil cca pol roka.

Pavúkmi na sieti nazvala diskutérov a blogerov s poruchou osobnosti, ktorí využívajú na manipuláciu s myslením ľudí zvláštny jav. Zakladajú si „bunky“ - v tom čase osobné blogy, dnes využívajú aj sociálne siete – na všetkých možných webových platformách, ktoré ponúkajú možnosť on-line prezentácie. Na obľúbených a frekventovaných blogoviskách majú dokonca takýchto „buniek“ viac, samozrejme vždy pod iným menom. Občas použijú aj svoje vlastné, ale väčšinou používajú rôzne nicky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže sa od roku 2007, kedy som sa o tomto jave prvý krát dozvedela, pavúky rozšírili aj na ďalšie platformy (Facebook, Twitter, atď.) rozšírila som ho o označenie Červotoč na webe.

Že jeho predstaviteľmi sú psychopatické osobnosti so sklonom k manipulácii s mienkou ľudí, je jasné na prvý pohľad. Pravdu si vytvárajú a pretvárajú na svoj vlastný obraz. Typickou ukážkou toho je, ako manipulujú so svojimi „bunkami“ - blogmi. Sťahujú nich alebo zverejňujú články podľa svojej potreby – väčšinou sú v nich príspevky, v ktorých niekoho napádajú a osočujú. Nemajú odvahu sa za svoje názory podpísať vlastným menom, tak používajú – dokonca aj v komentároch, viacero nickov. Keď niekde inde natrafia na oponentúru, ktorá vyvracia ich tvrdenia – rýchlo článok, niekedy dokonca celý blog stiahnu. Hlavne keď sa jedná o príspevky, ktoré sú právne napadnuteľné a ich autor veľmi ľahko vystopovateľný vďaka tomu, že musí registrovať blog pod svojou skutočnou identitou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Červotoč je síce dosť príhodné meno, ale predsa len, pavúky sú výstižnejší. Vyhliadnu si totiž obeť, na ktorú sa zamerajú a začnú ju omotávať.

Zo začiatku sú veľmi milí, obetaví, častokrát šarmantní a vykazujú znaky originality. Dokonca je ľahké zaľúbiť sa do nich, hoci ich skutočná identita zostáva stále skrytá.

Ja som sa tak bezhlavo v prvej fáze svojho blogového života zamilovala, až kým som cca po troch mesiacoch neprišla na to, že v tom vzťahu odkrývam sama seba do absolútneho duševného striptízu a prezrádzam v podstate neznámemu človeku bez mena a tváre najintímnejšie veci zo svojho života. Zrazu mal proti mne zbrane, ktoré som mu ja sama dobrovoľne dala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už vtedy sa začal popri tom viesť ďalší fenomén: vyťahovanie faktov zo súkromných správ, väčšinou okyptených, bez náležitých súvislostí a súvzťažností, ktorými pavúky manipulovali s verejnou mienkou a snažili sa ju obrátiť proti svojej obeti.

Tento fenomén preskočil z blogov so Facebooku ako iskra – a zrazu ste mohli pavúkov vidieť aj tam. Niektorí sa tam presťahovali pod vlastným menom, iní pod nickmi.

Čosi ich však prezrádzalo.

Ich príbeh, ktorý si zvyčajne vybudovali na posilnenie svojej osobnosti. Ten totiž potrebovali ako soľ, ak mali upútať pozornosť.

Tak ste sa mohli stretnúť s krutými faktami z ich detstva, s ťažkým zdravotným osudom, zneužívaním, týraním ekonomického alebo psychického charakteru. Vždy to boli mimoriadne silné príbehy, na ktoré naleteli nielen ich obete, ale aj „náhodní okoloidúci“, čiže čitatelia, ktorí sa pri ich príspevkoch zastavili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Väčšina im uverila – a ľutovala ich až do nemoty. V atmosfére súcitu sa potom ľahšie hľadali obete, okolo ktorých by mohli napriasť svoju pavučinu a vysávať z nej podrobnosti intímneho života. Prípadne k tomu pridali ešte ďalšiu zaujímavosť, ktorá ich vystrčila z davu a vďaka ktorej nadobudol ich životný príbeh ešte dramatickejší nádych.

Priebeh takéhoto správania samozrejme netrval deň alebo dva, ale celé roky.

Ich vekový profil bol rôzny. Od -násťročnej slečny, ktorá si možno prvýkrát vyfabulovala vo verejnom internetovom priestore svoj „osud“, plný tragických udalostí a vyskúšala silu svojho presviedčania na iných tak, že mu aj sama uverila, až po starých šesťdesiat, sedemdesiat ročných pánov, ktorí sa bavili na nesmelých a naivných priznaniach žien z domácností.

Takýchto pavúkov bolo naozaj veľmi ťažké objaviť. No práve vďaka týmto silným príbehom sa to predsa len dá.

V priebehu rokov sa totiž v rôznych ich „bunkách“ menia detaily príbehu. Drobnosti. Čas, miesto, kde sa im to „čosi“ stalo, zmeny sú v psychologizácii ich trýzniteľov, priebehu ich prípadných „smrteľných“ nehôd, chorôb, roky a dni tragických úmrtí ich milovaných – a podobne.

Ako náhle však zistíte, že čosi v ich príbehu nehrá, stáva sa z nich váš úhlavný nepriateľ. Rozmazávajú vás všade tam, kde sú. A vyťahujú to, čo ste im písali v správach.

V búrkach ďalších diskusií zmiznú. Zrušia blog, aby si inde založili nový. No neprestali vás sledvať. Vždy vedia, kto vám čo lajkol, čo ste napísali, čo by sa mohlo hoci len malým náznakom týkať ich. Nemýľte sa. Zvyčajne sú to veľmi inteligentní ľudia a ich najväčšou chybou je ich vlastná obscesia, prílišná zaujatosť samých sebou. Píšete o niečom celkom inom? Aj tam sa nájdu. A začnú spriadať svoju sieť pľuvancov a slín na základe niečoho, čo sa ich vlastne vôbec netýka.

A presne tu je problém.

Pretože verejné blogoviská pred týmto neposkytujú ochranu. Viac menej sa to dá vo Facebooku, pretože tu si každý vytvára svoju vlastnú bublinu, v ktorej sa pohybuje.

Pavúky sú tu ľahšie identifikovateľní. Ich sociálna bublina má totiž svoj vlastný zápach, vydávaný tým, čo v nich žije - hnije. Niekedy je to naozaj nepríjemný smrad, plný napádania, ohovárania, hejtovania a manipulácie.

Na druhej strane je tu aj výhoda. Stačí blokácia „pavúka“ a jeho bublina nemá na vás dosah. Nečítate, nenecháte sa otravovať jedom jeho slov.

Mohla by som menovať minimálne siedmich, ktorých som od roku 2007 takto zachytila. Nebudem. No moje poučenie z toho je, že Messenger alebo správy tento druh ľudí veľmi rád využíva ako prostriedok na získavanie informácií. Čiže čokoľvek, čo napíšete takémuto na prvý pohľad zaujímavému človeku, sa môže obrátiť proti vám.

Áno, aj preto, že viem o pavúkoch svoje, inštitúciu skromných správ a Messenger používam len málokedy a iba s ľuďmi, ktorých viem identifikovať ako bezpečných.

Treba si totiž uvedomiť základnú vec.

To nie sú milí zlatí pavúčikovia, čo vám lezú v záhrade po listoch ruže.

Toto sú jedovatí pavúci.

A akonáhle zistíte, čo sú zač, púšťajú na vás svoj jed.

Špeciálne sa im darí v dobách chaosu, keď sú ľudia vystresovaní možnou hrozbou – pandémiou,a z nej číhajúou smrťou. Čo je vtedy lepšie ako zanadávať si a podiskutovať v sociálnej bubline, plnej emócii?

Ale, áno je. Vždy je niečo lepšie.

Mlčať.

Veď už naše staré mamy vedeli, že mlčať je zlato.

Na druhej strane - kto nemá svojho hejtera, vo virtuálnom svete nie je nič.

Tak kto vie, možno sú tieto pavúky predsa len na niečo dobré.

:)

Zuzana Kuglerová

Zuzana Kuglerová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Som spisovateľka na voľnej nohe, slobodný umelec, milujem históriu, najmä Slovenska, poéziu, zvieratá, kvety a svojho vnuka Jakubka...(...a svojho psíka Alberta). Zoznam autorových rubrík:  Hejteri a manipulátoriHistoriaPoéziaPrózaKultúrna politikaO knihách, čo čítamDedoNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu