reklama

Čo nás môže naučiť história: po každej veľkej epidémii prichádzal hladomor

V minulosti bol súčasťou každej epidémie. Stačí sa pozrieť do 6 storočia, resp. k príčinám, ktoré sa podpísali pod zánik Rímskej ríše (viď môj článok Koniec malých slovenských vydavateľstiev a kníhkupectiev).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Čím dlhšie epidémia trvala, tým tvrdší bol jej dopad na celkovú štruktúru spoločnosti a následky na ľudí fatálne.

Po rozpade ekonomických a hospodárskych štruktúr totiž prichádzal hladomor, ktorý mal na svedomí viacej mŕtvych, ako samotná epidémia.

Poďme sa pozrieť na niektoré z nich.

Ako som už spomínala, zánik Ríms kej ríše sprevádzala epidémia moru. Počas trvania ríše ich bolo viac, ale tento je významný tým, že sa podpísal (spolu s inými faktormi) pod zánik štátneho útvaru, ktorý trval niekoľko storočí. Podliehali mu hlavne obyvatelia v hustejšie zaľudnených oblastiach, pri centrách väčších miest. Mor bol napríklad v Ravene, ktorá už v tých časoch niesla na sebe pečať slávnej etruskej histórie, keďže ju založili Etruskovia. Patrila do rímskej provincie Italia Tusca (niekde je uvádzaná aj ako Suburicana).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V štvrtom a piatom storočí celá provincia čelila nájazdom gótskych a germánskych kmeňov. Z nich potom vzišli aj niekoľkí cisári Rímskej ríše – Odoaker ( z kmeňa Skírov), Teodorich – (z kmeňa Ostrgótov).

Aj keď sa všeobecne traduje, že Rímsku ríšu rozložili práve nájazdy Ostrogótov, pod jej zánik sa podpísali aj epidémie, ktoré vyľudňovali rozsiahle oblasti. Noví vládcovia to chceli vyriešiť presunom germánskych kmeňov do vyľudnených oblastí. Rozdeľovali starobylé rímske usadlosti, statky, hospodárstva.

Boli „barbarskí“ Germáni odolnejší voči epidémiám ako ich južní susedia?

Nevieme.

História totiž prestáva na pár storočí, ktoré sú poznačené migráciou národov a presunom na nové územia, hovoriť o epidémiách. Rozsah týchto epidémií však naberá pandemické rozmery, ak si uvedomíme, koľké a aké veľké oblasti zostali prázdne. Panónie (boli dve – Supperior a Inferior), Moésia, Dalmatia, Dácia, Macedonia – to všetko boli provincie, ktoré ešte za čias rímskeho cisára Diokleciána kvitli, patrili k najbohatším a najudržiavanejším miestam ríše, možno aj preto, že cisár bol pôvodom z Dalmacie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz zostali pusté. Záujem o ne prejavujú nové národy – napr. Húni.

Pohromy v starovekom Ríme zachytávajú mnohé umelecké diela.
Pohromy v starovekom Ríme zachytávajú mnohé umelecké diela. (zdroj: Zdroj: https://www.alamy.com/stock-photo-the-great-fire-of-rome)

Strašiak epidémie v ôsmom a deviatom storočí akoby zmizol. Nové národy prinášajú jednoduchší spôsob života, ktorému sú mestské komunity cudzie – prirodzeným živlom je pre nich život mimo ohrád, múrov, v prírode. Možno aj preto epidémie nad nimi nemali takú moc. Pandémie sa vracajú o niekoľko storočí neskôr, zas – ako inak do mestských republík - ktoré vznikajú v Taliansku na troskách bývalej Rímskej ríše.

A je príznačné, koľko toho majú spoločného s dnešnou dobou.

Pozrime sa napríklad na Čiernu smrť – takto volali mor v trinástom a štrnástom storočí. Priniesli ho z Činy kupci. Z provincie Chu-pej!!!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvé európske mestá, ktoré mu museli čeliť, boli Konštantínopol a Janov, kde sa mor ocitol vďaka obchodným lodiam, čo tam priplávali. Janov sa snažil epidémiu eliminovať tým, že námorníkov izoloval na lodiach, kde postupne umierali. No mor sa aj tak dostal do mesta, rozniesli ho potkany.

Pod jeho rozšírenie do Európy sa postarala hygiena – resp. jej absolútna ignorancia. Vtedy sa považovalo každodenné umývanie za škodlivé.

Opakoval sa scenár spred niekoľkých storočí. Ľudia húfne umierali – nielen na Čiernu smrť, ale najmä na hladomor, ktorý jej kráčal v stopách.

Znovu – tak isto bol knokautovaný hospodársky a ekonomický život krajiny – či to už boli mestské štáty v Taliansku, kráľovstvá v Španielsku a Francúzsku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mestá uzatvárali brány, čím sa prerušil prísun potravín. Kto neušiel na vidiek, ten jedol zhnitú slamu z maštalí – a potom umrel na črevný týfus.

Myslíte, že sa ľudia poučili?

Nie...

Po Čiernej smrti prichádza cholera s následným hladomorom.

Ľudia už poznali význam izolácie. Do systému ochrán zahrnuli aj svätých. Stavajú sa morové stĺpy.

V Bytči majú peknú legendu. Tiež tam postavili morový stĺp (v 17 alebo 18 storočí). Mestskí „hradní páni“ vydali príkaz, že všetci musia zostať zatvorení doma. V jednej z dedín na okolí sa tiež dozvedeli o prichádzajúcom more. Vtedy sa mladé dievča rozhodlo, že bude prosiť o ochranu pre svoju rodinu pri morovom stĺpe. Vybralo sa do Bytče a celú noc sa tam modlilo. Ráno ju našli drábi a hneď ju dali do väzenia pre neuposlúchnutie príkazu.

No legenda vraví, že vďaka jej modlitbám mor Bytču obišiel.

Cholera sa aj k nám, na Slovensko, vrátila vo viacerých vlnách. Ruka v ruke s ňou hladomor.

Vždy po nej zostali masové hroby.

V dvadsiatom storočí to boli nové epidémie – španielska chrípka, ebola, vtáčia chrípka, SARS.

Som rodený optimista a nemám rada hôzostrašné scenáre. Nechcem, aby sa opakovali. No žiaľ, sme znovu vystavení neznámej, novej pandémii, ktorá na prvý pohľad nemá až také devastačné smrteľné následky, ako mal v minulých storočiach mor, či cholera.

Pre porovnanie: v roku 1713 podľahlo v Bratislave moru 3860 obyvateľov, ďalších nakazených bolo 1561. Pritom zaľudnenie Bratislavy bolo omnoho menšie, takže to percento mŕtvych a nakazených muselo byť desivé.

Aj dnes nás desia čísla, správy, diskusie.

A mňa ešte aj tak trochu pocit, že sme sa z minulosti nepoučili. Že si stále neuvedomuje, čo kráča ruka v ruke s epidémiou – pandémiou.

Hladomor.

Čím dlhšie budú trvať, tým bude väčší.

A napriek môjmu večnému optimizmu mám z tejto predstavy strach.

Zuzana Kuglerová

Zuzana Kuglerová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Som spisovateľka na voľnej nohe, slobodný umelec, milujem históriu, najmä Slovenska, poéziu, zvieratá, kvety a svojho vnuka Jakubka...(...a svojho psíka Alberta). Zoznam autorových rubrík:  Hejteri a manipulátoriHistoriaPoéziaPrózaKultúrna politikaO knihách, čo čítamDedoNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu