Čo nás môže naučiť história: po každej veľkej epidémii prichádzal hladomor

Autor: Zuzana Kuglerová | 3.4.2020 o 12:29 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  722x

V minulosti bol súčasťou každej epidémie. Stačí sa pozrieť do 6 storočia, resp. k príčinám, ktoré sa podpísali pod zánik Rímskej ríše (viď môj článok Koniec malých slovenských vydavateľstiev a kníhkupectiev).

Čím dlhšie epidémia trvala, tým tvrdší bol jej dopad na celkovú štruktúru spoločnosti a následky na ľudí fatálne.

Po rozpade ekonomických a hospodárskych štruktúr totiž prichádzal hladomor, ktorý mal na svedomí viacej mŕtvych, ako samotná epidémia.

Poďme sa pozrieť na niektoré z nich.

Ako som už spomínala, zánik Ríms kej ríše sprevádzala epidémia moru. Počas trvania ríše ich bolo viac, ale tento je významný tým, že sa podpísal (spolu s inými faktormi) pod zánik štátneho útvaru, ktorý trval niekoľko storočí. Podliehali mu hlavne obyvatelia v hustejšie zaľudnených oblastiach, pri centrách väčších miest. Mor bol napríklad v Ravene, ktorá už v tých časoch niesla na sebe pečať slávnej etruskej histórie, keďže ju založili Etruskovia. Patrila do rímskej provincie Italia Tusca (niekde je uvádzaná aj ako Suburicana).

V štvrtom a piatom storočí celá provincia čelila nájazdom gótskych a germánskych kmeňov. Z nich potom vzišli aj niekoľkí cisári Rímskej ríše – Odoaker ( z kmeňa Skírov), Teodorich – (z kmeňa Ostrgótov).

Aj keď sa všeobecne traduje, že Rímsku ríšu rozložili práve nájazdy Ostrogótov, pod jej zánik sa podpísali aj epidémie, ktoré vyľudňovali rozsiahle oblasti. Noví vládcovia to chceli vyriešiť presunom germánskych kmeňov do vyľudnených oblastí. Rozdeľovali starobylé rímske usadlosti, statky, hospodárstva.

Boli „barbarskí“ Germáni odolnejší voči epidémiám ako ich južní susedia?

Nevieme.

História totiž prestáva na pár storočí, ktoré sú poznačené migráciou národov a presunom na nové územia,  hovoriť o epidémiách.  Rozsah týchto epidémií však naberá pandemické rozmery, ak si uvedomíme, koľké a aké veľké oblasti zostali prázdne. Panónie (boli dve – Supperior a Inferior), Moésia, Dalmatia, Dácia, Macedonia – to všetko boli provincie, ktoré ešte za čias rímskeho cisára Diokleciána kvitli, patrili k najbohatším a najudržiavanejším miestam ríše, možno aj preto, že cisár bol pôvodom z Dalmacie.

Teraz zostali pusté. Záujem o ne prejavujú nové národy – napr. Húni.

Strašiak epidémie v ôsmom a deviatom storočí akoby zmizol. Nové národy prinášajú jednoduchší spôsob života, ktorému sú mestské komunity cudzie – prirodzeným živlom je pre nich život mimo ohrád, múrov, v prírode. Možno aj preto epidémie nad nimi nemali takú moc. Pandémie sa vracajú o niekoľko storočí neskôr, zas – ako inak do mestských republík - ktoré vznikajú v Taliansku na troskách bývalej Rímskej ríše.

A je príznačné, koľko toho majú spoločného s dnešnou dobou.

Pozrime sa napríklad na Čiernu smrť – takto volali mor v trinástom a štrnástom storočí. Priniesli ho z Činy kupci. Z provincie Chu-pej!!!

Prvé európske mestá, ktoré mu museli čeliť, boli Konštantínopol a Janov, kde sa mor ocitol vďaka obchodným lodiam, čo tam priplávali. Janov sa snažil epidémiu eliminovať tým, že námorníkov izoloval na lodiach, kde postupne umierali. No mor sa aj tak dostal do mesta, rozniesli ho potkany.

Pod jeho rozšírenie do Európy sa postarala hygiena – resp. jej absolútna ignorancia. Vtedy sa považovalo každodenné umývanie za škodlivé.

Opakoval sa scenár spred niekoľkých storočí. Ľudia húfne umierali – nielen na Čiernu smrť, ale najmä na hladomor, ktorý jej kráčal v stopách.

Znovu – tak isto bol knokautovaný hospodársky a ekonomický život krajiny – či to už boli mestské štáty v Taliansku, kráľovstvá v Španielsku a Francúzsku.

Mestá uzatvárali brány, čím sa prerušil prísun potravín. Kto neušiel na vidiek, ten jedol zhnitú slamu z maštalí – a potom umrel na črevný týfus.

Myslíte, že sa ľudia poučili?

Nie...

Po Čiernej smrti prichádza cholera s následným hladomorom.

Ľudia už poznali význam izolácie. Do systému ochrán zahrnuli aj svätých. Stavajú sa morové stĺpy.

V Bytči majú peknú legendu. Tiež tam postavili morový stĺp (v 17 alebo 18 storočí). Mestskí „hradní páni“ vydali príkaz, že všetci musia zostať zatvorení doma. V jednej z dedín na okolí sa tiež dozvedeli o prichádzajúcom more. Vtedy sa mladé dievča rozhodlo, že bude prosiť o ochranu pre svoju rodinu pri morovom stĺpe. Vybralo sa do Bytče a celú noc sa tam modlilo. Ráno ju našli drábi a hneď ju dali do väzenia pre neuposlúchnutie príkazu.

No legenda vraví, že vďaka jej modlitbám mor Bytču obišiel.

Cholera sa aj k nám, na Slovensko, vrátila vo viacerých vlnách. Ruka v ruke s ňou hladomor.

Vždy po nej zostali masové hroby.

V dvadsiatom storočí to boli nové epidémie – španielska chrípka, ebola, vtáčia chrípka, SARS.

 

Som rodený optimista a nemám rada hôzostrašné scenáre. Nechcem, aby sa opakovali. No žiaľ, sme znovu vystavení neznámej, novej pandémii, ktorá na prvý pohľad nemá až také devastačné smrteľné následky, ako mal v minulých storočiach mor, či cholera.

Pre porovnanie: v roku 1713 podľahlo v Bratislave moru 3860 obyvateľov, ďalších nakazených bolo 1561. Pritom zaľudnenie Bratislavy bolo omnoho menšie, takže to percento mŕtvych a nakazených muselo byť desivé.

Aj dnes nás desia čísla, správy, diskusie.

A mňa ešte aj tak trochu pocit, že sme sa z minulosti nepoučili. Že si stále neuvedomuje, čo kráča ruka v ruke s epidémiou – pandémiou.

Hladomor.

Čím dlhšie budú trvať, tým bude väčší.

A napriek môjmu večnému optimizmu mám z tejto predstavy strach.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ANALÝZA

Obama s černochmi pochodoval, Trump posiela armádu. Ako to zmení voľby?

Prezident sa ani nesnaží vniesť pokoj.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zákaz predaja v nedeľu uškodí hlavne obchodným centrám

V parlamente sú dva poslanecké návrhy.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Amerika horí, Trump je nahý

V našom regióne Trumpove reči o sprisahaní neprekvapujú.


Už ste čítali?