Čo čítať s deťmi čase korony

Autor: Zuzana Kuglerová | 2.4.2020 o 8:56 | (upravené 3.4.2020 o 20:27) Karma článku: 3,99 | Prečítané:  168x

Keď nás už teda Igorko zavrel doma (nech sú požehnané jeho dobré, a zastavené mylné úmysly), je načase pozrieť sa „času“ na zúbky. Pretože čas je zrazu akýsi iný.  Aj pre naše deti.

Vezmem to sama za seba. Mám malého vnuka, Jakubka, býva síce o 200 km ďalej ako ja, ale vždy keď sa dalo, som sadla na vlak a cestovala za ním.

Teraz nemôžem.

O to radšej spomínam na to, ako sme spolu ležali vo veľkej posteli, on pritúlený ku mne – a ja som mu rozprávala rozprávky.

Dnes ma musí nahradiť kniha.

Detí ako Jakubko je zrejme viac, knihy sú síce ťažšie dostupné ako predtým, nedá sa ísť do Pantarejky ani do Martinusu, a kúpiť ich. No ešte vždy sa dá objednávať cez knižné e-shopy.

Knihu, ktorú vám chcem odporučiť, napísala moja dobrá priateľka Danka Janebová, myslím, že ma blog aj tu na Sme.

Danka je poetka, vydala pár krásnych básnických zbierok, ale dnes chcem hovoriť o inej jej knihe, aj keď sa časom k jej poézii vrátim.

V minulom roku vyšla Danke kniha Laura a Sebastián. Nájdete v nej príbeh mladej rodiny, s problémami a starosťami, aké musia riešiť za dverami svojich domovov mnohé mamy a ockovia. Úsmev a štipka láskavého humoru, to je hlavná charakteristická črta Dankinho príbehu. Dozviete sa v nej, ako prežívajú „svoj čas“ dvaja súrodenci – Laura a jej malý braček Sebastián.

Príbeh je krátky, má sotva dvadsať strán aj s ilustráciami, napriek tomu je kniha hrubá. Prečo? Okrem slovenskej verzie v nej totiž nájdete aj anglickú a ruskú, čo poukazuje na zámer vydavateľstva posilniť jazykové znalosti detí aj cez literatúru.

Ďalším obrovským bonusom knihy sú krásne ilustrácie českej výtvarníčky Barbary Issy Wagnerovej. O tom, že patrí k najlepším českým ilustrátorkám svedčí aj fakt, že pracuje aj pre francúzske vydavateľstvá.

Pripájam krátku ukážku z Dankinej práce a k nej Barbarinu ilustráciu.

Raz ráno otecko priniesol domov drevenú hojdačku a namontoval ju na veraje dverí. To bolo radosti. Laura si sadla do nej a otecko ju hojdal. A Laura lietala ako v oblakoch, dopredu, dozadu, dopredu, dozadu...ale hlavne vysoko, lebo otecko mal naozaj veľkú silu. Ale mali aj inú hojdačku. Veľkú modrú loptu, na ktorú sa dalo sadnúť a hojdať sa na nej. Mamička si na ňu sadla, hojdala sa a uspávala malého Sebastiána, keď nechcel sám zaspať v postieľke. Mamička povedala, že aj Lauru takto uspávala, a veľmi často, lebo ani ona nechcela sama spať v postieľke. Ale drevená hojdačka je lepšia...“

Ilustracia v kniheIlustracia v knihe (Barbara Issa Wagnerová)

Myslím, že táto ukážka dostatočne ukazuje Dankinu schopnosť priblížiť sa tomu najmenšiemu čitateľovi.

Sama za seba môžem povedať, že chvíle, keď som po večeroch v posteli rozprávala príbehy môjmu vnúčikovi Kubkovi, patrili k najkrajším v mojom živote.

S touto knihou ich môžete svojim deťom dopriať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ANALÝZA

Obama s černochmi pochodoval, Trump posiela armádu. Ako to zmení voľby?

Prezident sa ani nesnaží vniesť pokoj.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zákaz predaja v nedeľu uškodí hlavne obchodným centrám

V parlamente sú dva poslanecké návrhy.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Amerika horí, Trump je nahý

V našom regióne Trumpove reči o sprisahaní neprekvapujú.


Už ste čítali?